Vitajte na mojom blogu!

na ktorom vás budem sprevádzať svetom záhad a nadprirodzena.
Navštívime spolu hrdinov z mytológie,
potešia nás výtvory ľudskej fantázie,
prenesieme sa v čase, aby sme nazreli na našu históriu,
ukrývajúcu v sebe nádych tajomna,
a nezabudneme ani na náš súčasný reálny svet
a pozrieme sa naň očami ľudí,
ktorí majú pre nás, obyčajných smrteľníkov, nadprirodzené,
pre nich celkom prirodzené schopnosti.
Ba i veda si príde na svoje.

Nata Sabová

UPOZORNENIE! Tento blog rozhodne NIE JE URČENÝ PRE DETI! Keďže história, týkajúca sa tém, o ktorých píšem, často obsahuje aj opisy, ktoré sú až brutálneho charakteru, jeho čítanie odporúčam až osobám starším ako 15 rokov (či dokonca od 18).

Čarodejníci zo skutočnej histórie - John Dee a Edward Kelley

21. března 2012 v 7:56
Pre čarodejníctvo bolo v minulosti mučených a zabíjaných veľa ľudí, stačil len maličký náznak magickej moci. Kvôli tajomným silám sa viedlo mnoho nezmyselných vojen. Príčinou bol často obyčajný strach z nevysvetliteľného. Ľudia po celom svete sa boja vecí, ktorým nerozumejú, a každého, kto prejavuje nejaké zvláštne schopnosti, vnímajú ako hrozbu. Život ľudí, ktorí boli v minulosti známi pre čarodejníctvo, komplikovali ľudská poverčivosť, žiarlivosť a chamtivosť.

JOHN DEE (1527 - 1608) a EDWARD KELLEY (1555 - 1597)

Doktor John Dee bol jedným z najznámejších čarodejníkov v histórii Anglicka. Poznala ho celá Európa. Bol to učenec, alchymista a dvorný astrológ panovníckeho rodu Tudorovcov. Najväčšej slávy dosiahol za panovania Alžbety I., ktorej vypracoval aj horoskop a vypočítal najpriaznivejší deň na jej korunováciu.
John Dee sa venoval štúdiu mnohých vied, ale neskôr ho začala zaujímať najmä mágia, kvôli čomu bol zatknutý. Istý George Ferrys ho totiž obvinil, že preklial jeho deti, jedno vraj zabil a druhé oslepil. Iní ho zas obvinili z uvalenia kliatby na kráľovnú. Bol síce postavený pred súd, ale zbavili ho obvinenia a prepustili.
Ľudia, ktorí vedeli zostavovať horoskopy, boli veľmi vzácni, a John Dee bol taký obľúbený, že ho vyhľadávalo veľa šľachticov z kráľovského dvora. Vo svojom dome v londýnskej štvrti Mortlak sa venoval alchýmii a hľadaniu kameňa mudrcov, kde ho občas navštívila i kráľovná. Vraj spolu diskutovali i o premene kovov na zlato.
Dlhoročné štúdium židovského mysticizmu ho presvedčilo o existencii anjelov, ktorí stoja medzi Bohom a človekom. Veril, že sa s nimi môže spojiť prostredníctvom krištáľového skla, ale veľmi sa mu nedarilo, pretože na to nemal dostatočné vlohy (ako sám o sebe napísal v jednom zo svojich denníkov: Vieš, že nevieš veštiť.). Preto sa musel spoľahnúť na svojich pomocníkov, z ktorých najznámejší je Edward Kelley, ktorý vstúpil do jeho služieb v roku 1581 ako Talbot.
Edward Kelley bol dobrodruh, ktorý nedoštudoval ani univerzitu, hoci sa rád chválil svojím vzdelaním a neoprávnene využíval univerzitné tituly. Vyučil sa za lekárnika a tieto svoje znalosti využíval vo svojej alchymistickej práci. Za podvod, ktorého sa dopustil počas práce v advokátskej kancelárii, mu odrezali obe uši, preto nosieval dlhé vlasy a k tomu dlhú bradu, aby svoje zohyzdenie utajil. Takýmto výzorom pôsobil ako mág, čo využíval vo svoj prospech.
Edward Kelley presvedčil Deeho o svojich schopnostiach média a vtedy už starý pán mu uveril. Tvrdil tiež, že našiel dve kazety obsahujúce tajomný červený a biely prášok, pomocou ktorých dokáže premeniť obyčajné kovy na zlato. V Deeho denníkoch sa píše, ako bol svedkom premeny najskôr ortute a potom i kúskov mosadze, medi a iných kovov na zlato. Stačilo len pridať Kelleyho prášok ku kovu a zahriať ho na ohni.
John Dee vlastnil oválne zrkadlo z čierneho obsidiánu, o ktorom rozprával, že vie začarovať človeka, aby sa stal neviditeľným (možno ho vidieť v Britskom múzeu v Londýne). S týmto zrkadlom prevádzali s Kelleym rôzne seansy, pri ktorých sa jeho asistent dostával do tranzu a za pomoci Deeho dával dohromady systém mágie, ktorá je v súčasnosti známa ako enochiánska mágia. Vychádza z hierarchie anjelov a ich jazyka, zvaného logaeth.
Ale Kelley sa viac než o vyvolávanie anjelských duchov zaujímal o Deeho alchymistické vedomosti na výrobu zlata, a preto presvedčil vtedy už 56-ročného vedca, aby opustil svoj domov a odcestoval v sprievode svojej manželky a služobníctva do Európy, aby získali peniaze na svoju ďalšiu prácu. Najskôr hľadali šťastie v Poľsku, potom v Prahe na dvore kráľa Rudolfa II., ktorý však Johna Deeho neprijal príliš vľúdne, pretože si myslel, že je špiónom kráľovnej Alžtety I.. Krátko po audiencii bol John Dee obvinený z čarodejníctva a spolu s Edwardom Kelleym boli nútení utiecť najskôr do Poľska a potom do Saska. Ale neskôr sa tajne vrátili do Čiech, kde ich pod svoju strechu v Třeboni prijal Vilém z Rožmberku.
Počas týchto rokov Dee a Kelley nielenže pokračovali vo vyvolávaní anjelských duchov a alchymistických pokusoch, ale Kelley presvedčil starnúceho Deeho, že sa podľa rady duchov majú o všetko deliť, dokonca i o jeho manželku. Keď prenikli chýry o čarodejníckych praktikách Johna Deeho do Anglicka, rozzúrený dav vyplienil jeho dom v Mortlaku a spálil veľký počet kníh a pomôcok.
Napokon toho mal Dee dosť a v roku 1589 sa vrátil do Anglicka.
Nad ožobráčeným a rozčarovaným Deem sa zľutovala jeho dávna patrónka kráľovná Alžbeta I. a vymenovala ho správcom kolegiálneho chrámu v Manchestri. Neustále bol však obviňovaný z čarodejníctva, uctievania diabla a zaklínania. Preto zaslal kráľovi Jakubovi I. žiadosť o súdny proces, v ktorom by ho zbavili všetkých obvinení a očistili jeho meno.
John Dee zomrel v roku 1608 ako osemdesiatjedenročný starec síce v zabudnutí, ale v mieri a pokoji. Pochovaný je v kostole v Mortlaku.
Kelleymu sa v Čechách najskôr darilo. Vďaka niekoľkým zázračným vyliečeniam si získal priazeň českej šľachty, a dokonca i cisára Rudolfa II.. Rozmnožoval svoj majetok a získal i rytiersky titul. Zamiloval sa do vdovy Johany Westonovej z Mostu, ktorá sa za neho len po mesačnej známosti vydala a presťahovala sa za ním do Prahy. Bývali v tzv. Faustovom dome na dnešnom Karlovom námestí. Z tohto manželstva sa narodil aj syn Jan Adam.
Ale šťastena sa obrátila a Kelley stratil cisárovu priazeň, ktorému sa neúspešne snažil vyrobiť elixír mladosti. Kvôli zakázanému súboju s dvorným úradníkom Hunklerom bol zatknutý a uväznený na hrade Křivoklát. Pri pokuse o útek sa ťažko zranil a prišiel o jednu nohu. Bol prevezený do iného väzenia na hrade Hněvín, kam ho dobrovoľne sprevádzala i jeho manželka. Kelley sa mohol voľne pohybovať po celom hrade a ďalej vykonávať alchymistické pokusy, ale jemu to nestačilo a rozhodol sa utiecť znova. História sa opäť zopakovala a Kelley si tentoraz zlomil druhú nohu.
A tam sa jeho osud končí. Jedny pramene vravia, že zomrel na následky zranenia, iné, že sa sám otrávil, lebo sa nemohol zmieriť s tým, že bude doživotným mrzákom. Zomrel 1.novembra v roku 1597 vo veku 42 rokov. Nikto nevie, kde sa nachádza jeho hrob, hovorí sa však, že je pochovaný v jaskyni na úpätí kopca pod hradom Hněvín, ktorá bola zavalená kameňom, na ktorom bola údajne vytesaná židovská hviezda.
Dee a Kelley privolávajú ducha mŕtvej ženy
Ďalšie súvisiace články s touto témou nájdete v rubrike...
 

Encyklopédia súčasných slovenských autorov