Vitajte na mojom blogu!

na ktorom vás budem sprevádzať svetom záhad a nadprirodzena.
Navštívime spolu hrdinov z mytológie,
potešia nás výtvory ľudskej fantázie,
prenesieme sa v čase, aby sme nazreli na našu históriu,
ukrývajúcu v sebe nádych tajomna,
a nezabudneme ani na náš súčasný reálny svet
a pozrieme sa naň očami ľudí,
ktorí majú pre nás, obyčajných smrteľníkov, nadprirodzené,
pre nich celkom prirodzené schopnosti.
Ba i veda si príde na svoje.

Nata Sabová

UPOZORNENIE! Tento blog rozhodne NIE JE URČENÝ PRE DETI! Keďže história, týkajúca sa tém, o ktorých píšem, často obsahuje aj opisy, ktoré sú až brutálneho charakteru, jeho čítanie odporúčam až osobám starším ako 15 rokov (či dokonca od 18).

Mýtický čarodejník - Merlin

15. března 2012 v 13:26
Merlin (tiež známy ako Myrrdin) je najznámejší čarodejník zo sveta mýtov a legiend. Vari každý ho pozná ako poradcu kráľa Artuša, ktorému pomohol vytvoriť okrúhly stôl, získať čarovný meč Exkalibur a vybudovať hrad Kamelot. Ale nie každý pozná jeho vlastný životopis.

Mýty o čarodejníkovi Merlinovi spadajú do prvého tisícročia nášho letopočtu, keď Rimania, ktorí dovtedy okupovali Britániu, strácali svoju moc. Zem bola roztrieštená na veľa malých území a každé patrilo inému lordovi. Artuš za pomoci Merlina Britániu zjednotil, porazil Rimanov i Vikingov a vládol celej zemi ako kráľ.
Merlin stál po celý svoj život na rozhraní medzi svetom smrteľníkov a svetom kúziel a nadprirodzena. V tom, ako čaroval, sa jednotlivé správy o ňom líšia. Jedny hovoria, že používal zaklínadlá, iné, že pracoval iba mysľou. Ale vždy bol schopný vidieť budúcnosť, meniť svoju podobu, rozprávať sa s duchmi a mal kontrolu nad vecami okolo seba.
Merlin bol človekom len z polovice. Jeho matkou bola kresťanská pestúnka, ktorú znásilnil démon. Práve z tohto spojenia sa narodilo dieťa. Merlinova matka sa bála, že sa jej dieťa podá na svojho diabolského otca, a preto ho hneď po narodení ponorila do svätenej vody. Vďaka tomu sa z Merlina stal láskavý muž, vždy ochotný pomáhať ľudskému pokoleniu. Ale zostali v ňom i vlastnosti otca, ako napr. schopnosť premeny, nepokoj, ktorý z neho urobil tuláka, a neobyčajne silná sexuálna túžba.
Merlina vychovávala čarodejnica - nymfa Nimue (tiež nazývaná Niniana alebo Viviana). Keď dospel, Nimue sa do neho zamilovala, ale on jej lásku neopätoval a odmietol ju. Odišiel od nej a vydal sa do sveta smrteľníkov, kde sa vďaka svojim schopnostiam stal poradcom kráľov a vojvodcov, medzi ktorými najznámejší (samozrejme mimo Artuša) sú Vortigern a Uther Pendragon.
Do služieb kráľa Vortigerna vstúpil (hoci nedobrovoľne) v čase, keď sa ten snažil postaviť nedobytnú pevnosť na skale a stále sa mu to nedarilo. Merlin mal byť obetovaný ako dieťa narodené bez otca, keďže ako syn démona v ľudskom zmysle otca nemal. Ale chlapec kráľovi vyveštil, že sa pod skalou nachádza podzemné jazero, v ktorom žijú dva draky, jeden červený a druhý biely, a neustále medzi sebou bojujú, preto sa skala otriasa a stavba padá. Vortigern po drakoch pátral a našiel ich. Okrem toho Merlin Vortigernovi prorokoval aj jeho pád, ktorý skutočne prišiel.
Keď bol v službách kráľa Uthera Pendragona, ktorý sa chcel stať najvyšším panovníkom Británie, zmenil jeho podobu na podobu jeho soka kráľa Gorloisa z Tintagelu, vojvodcu z Cornwalla, aby tak oklamal jeho krásnu manželku Igrain, po ktorej Uther prahol, a strávil s ňou noc. A práve z tohto spojenia sa narodil Artuš.
Mladého Artuša potajme vychovával Merlin a vďaka nemu mohol vytiahnuť z kameňa meč svojho otca, kráľa Uthera, a stať sa jeho nástupcom. Keď Artuš o tento meč prišiel, Merlin ho zobral k jazernej panne, ktorá mu darovala čarovný meč Exkalibur, ktorý sa nikdy neotupí a jeho pošva dokáže zastaviť krvácanie. Mohol ho využívať po celú dobu svojej vlády.
Ale niekedy v Merlinovi prevládla jeho démonia stránka. Premenil sa na mladého muža a zvádzal dievčiny alebo na prúd vody, vánok, oblak či len šepot a myšlienku, nesúcu sa svetom. A práve táto jeho povaha bola príčinou jeho skazy.
Nimue mu totiž nikdy nezabudla jeho odmietnutie a ukladala na neho rôzne pasce, aby sa mu pomstila. Ale on na jej úskoky prišiel vždy skôr, než sa jej to podarilo. Jedného dňa na seba zobrala podobu nádhernej dievčiny (viď. obrázok). Merlina zaslepila jeho vlastná chtivosť a tentoraz jej pravú identitu nespoznal. Počas milovania sa Nimue premenila na jantárovú guľu a Merlina pohltila. Keď ho už držala v pasci a nemohol uniknúť, zmenila sa na dub a takto pevne k sebe pripútaní zostali vraj až dodnes.
Bol Merlin skutočný?
Túto otázku si kládli už mnohí historici a došli k rôznym záverom.
Postava Merlina sa po prvýkrát spomína v Dejinách britských kráľov od Geoffreyho z Monmouthu, ktorý sa podujal napísať dejiny Británie asi od roku 1170 pred n.l. až po 8. storočie n.l.. Merlin sa v nich objavuje ako prorok, ktorý okrem iného pomohol Artušovmu otcovi Utherovi Pendragonovi vynútiť si náklonnosť krásnej Igrain. Tým sa však spojenie s Artušom končí, jeho vychovávateľom a poradcom ho urobili až neskoršie mýty a legendy.
Hoci sa proroctvá, ktoré Geogfrey z Monmouthu kládol do Merlinových úst, pripisujú skôr jeho fantázii, existujú náznaky, že staval na pôvodných starovekých keltských prameňoch. A to nám dáva možnosť predpokladať, že skutočne existoval človek (možno viacerí), ktorého by sme mohli považovať za reálneho predchodcu legendárneho Merlina.
Napríklad v 6. storočí žil chlapec, ktorý pred keltským panovníkom prednášal svoje predpovede. Tento chlapec má veľmi blízko k Merninovi-chlapcovi, ktorý veštil kráľovi Vortigernovi. Boj dvoch drakov sa chápe ako alegória bitky dvoch národov, Keltov (červený drak) a Sasov (biely drak). Rovnako ako draci i tieto dva národy medzi sebou neustále bojovali, najskôr vyhrávali Sasi, neskôr zase Kelti.
Z toho istého storočia pochádza aj iný prorok, kráľ z Dyfedu v južnom Walese, ktorý zo žiaľu nad stratou svojich troch bratov zošalel a utiahol sa do lesa. Vychádzal z neho len vtedy, keď chcel predniesť svoje proroctvá. Volal sa Myrddin (meno veľmi podobné Merlinovi) a dodnes sú zachované fragmenty jeho tvorby s jeho autobiografickými básňami.
Tiež v živote sv. Kentigerna, patróna mesta Glasgow, sa spomína blázon, žijúci v lese, ktorý sa pripojil k svätcovi a občas prerušoval jeho kázne svojimi proroctvami. Predpovedal i vlastnú smrť, ktorá sa mala stať veľmi nezvyčajne, až tromi spôsobmi. A skutočne zomrel po tom, ako ho akýsi pastieri najprv ukameňovali a potom hodili do rieky, kde narazil na kôl a napokon sa utopil.
Ktorý z týchto "Merlinov" dal základ tomu nám dobre známemu sa zrejme nikdy nedozvieme (možno i všetci traja), ale v každom z nás už meno Merlin bude zotrvávať ako meno jedného z najväčších čarodejníkov minulých, prítomných i budúcich čias.
A ešte malá perlička na záver:
Podľa Geoffreyho z Monmouthu je Merlin zodpovedný i za vytvorenie kamenného kruhu Stonehenge na Salisburskej planine v južnom Anglicku. Po Vortigernovom páde sa nový kráľ Aurelius rozhodol postaviť pamätník skupine šľachticov, ktorí boli zradne zavraždení Sasom Hengistom. Stavba sa však podobne ako pri Vortigernovej pevnosti nedarila, a tak sa Aurelius obrátil na Merlina. Ten mu poradil, že ak chce byť úspešný, musí presunúť na toto miesto monument, ktorý už stojí v Írsku.
Ako sa mu to podarilo?
Nuž, mal predsa Merlina.
Ďalšie súvisiace články s touto témou nájdete v rubrike...
 

Encyklopédia súčasných slovenských autorov