Vitajte na mojom blogu!

na ktorom vás budem sprevádzať svetom záhad a nadprirodzena.
Navštívime spolu hrdinov z mytológie,
potešia nás výtvory ľudskej fantázie,
prenesieme sa v čase, aby sme nazreli na našu históriu,
ukrývajúcu v sebe nádych tajomna,
a nezabudneme ani na náš súčasný reálny svet
a pozrieme sa naň očami ľudí,
ktorí majú pre nás, obyčajných smrteľníkov, nadprirodzené,
pre nich celkom prirodzené schopnosti.
Ba i veda si príde na svoje.

Nata Sabová

UPOZORNENIE! Tento blog rozhodne NIE JE URČENÝ PRE DETI! Keďže história, týkajúca sa tém, o ktorých píšem, často obsahuje aj opisy, ktoré sú až brutálneho charakteru, jeho čítanie odporúčam až osobám starším ako 15 rokov (či dokonca od 18).

Vznik a história Rádu templárov

28. března 2012 v 9:01
V 12. až 14. storočí bol jeden z najväčších a najmocnejších kresťanských náboženských rádov rád bojovných rytierov, zvaných templári. Pôvodne vznikol kvôli ochrane európskych pútnikov, ktorí po dobytí Jeruzalema cestovali navštíviť toto Sväté mesto. Prejsť totiž úsek od prístavu Jaffa do vnútrozemia bez ujmy na zdraví a často i na živote bolo priam nemožné.

Rád templárov založila v Jeruzaleme v roku 1118 (rok vzniku sa v rôznych prameňoch líši o jeden až dva roky) skupina deviatich francúzskych rytierov, na čele so šľachticmi Hugom de Payens a Godefroiom de Saint Omer, ktorí odmietali bohatstvo a ponúkali ochranu iným. Pôvodný názov Rád chudobných rytierov Kristových a chrámu Šalamúna (Pauperes commitiones Christi templique Salomonis) bol skrátený na templárski rytieri alebo len templári.
Prvých niekoľko rokov bolo v ráde len deväť zakladajúcich členov. Rytierom kráľ Jeruzalemského kráľovstva Balduin II. poskytol ako sídlo časť svojho paláca, ktorý stál na mieste niekdajšieho Šalamúnovho chrámu. Práve tú časť si totiž Hugo de Payens vyžiadal, pretože to malo byť miesto, kde bola uložená bájna Archa zmluvy. Preto sa templári vari viac než ochrane pútnikov venovali archeologickej aktivite a štúdiu starých hebrejských textov a židovskej mystiky. Do Európy sa vrátili v roku 1127 opradení legendami, že našli Archu zmluvy s doskami Desatora božích prikázaní i Svätý grál, z ktorého pil Ježiš na poslednej večeri.
Spojencom templárskych rytierov bol svätý Bernard de Clairvaux, cisteriánsky opát a hlavný hovorca zjednotených mocí a cirkvi európskeho kresťanstva, ktorý mal taký veľký vplyv, že sa mu hovorilo druhý pápež. Vďaka nemu boli templári v roku 1128 vo francúzskom meste Troyes prijatí cirkevnou synodou ako riadny mníšsky rád a získali podporu pápeža i európskych kráľov.
Rád už na začiatku veľmi rýchlo zbohatol, pretože sa jednotliví templárski rytieri vzdávali svojho majetku v prospech celého rádu, a tiež dostávali štedré dary od zámožných pútnikov, ktorých doprevádzali. Keď sa po skončení krížových výprav vrátili do Európy, vďaka svojmu bohatstvu získali veľkú moc. Pápež Inocenc II. im dovolil ponechať si celú vojnovú korisť, na svojom území mohli vyberať dane a desiatky a vyhlásil, že jedinou autoritou, pod ktorú spadajú, je pápež, čím ich urobil doslova nedotknuteľnými.
Templári boli najlepšie vycvičenou a najdisciplinovanejšou vojenskou jednotkou svojej doby. Získali si výbornú povesť za svoju urputnosť v boji, neustúpili akejkoľvek prevahe nepriateľa. Sú považovaní za predchodcov profesionálnej armády a špeciálnych vojenských jednotiek.
Neboli však iba vojakmi. Prevzali na seba aj starostlivosť o peniaze a cennosti iných ľudí a zverené bohatstvo opatrovali v dobre strážených pevnostiach. Ktokoľvek mal u nich uložené peniaze, dostal potvrdenie a na základe toho si ich mohol vyzdvihnúť v ktoromkoľvek inom templárskom sídle. Svoju vymoženosť a bohatstvo využívali aj na poskytovanie úročných pôžičiek. Ich dlžníkmi bola väčšina európskych kráľov a šľachticov. V tomto smere vytvorili základy pre budúce svetové bankovníctvo a finančný priemysel a považujú sa za vynálezcov šeku.
V roku 1260 mali niekoľko desiatok tisíc členov a vlastnili tisícky masívnych obranných hradov, typických kruhových kostolov a pozemkov po celej Európe a Strednom východe. Vlastnili i celý ostrov Cyprus, kde mali svoje hlavné sídlo. Najhlavnejšie európske sídlo bolo v Paríži, kde sa najviac zdržoval i posledný templársky veľmajster Jacques de Molay.
Ako ochrancovia pútnikov už dávno neslúžili, prvoradou náplňou ich pôsobenia boli boje, bankovníctvo a poskytovali tiež azyl prenasledovaným, čo napr. v roku 1306 využil i kráľ Filip IV. Pekný, práve ten, ktorý mal neskôr na svedomí ich zánik.
Ďalšie súvisiace články s touto témou nájdete v rubrike...
 

Encyklopédia súčasných slovenských autorov