Vitajte na mojom blogu!

na ktorom vás budem sprevádzať svetom záhad a nadprirodzena.
Navštívime spolu hrdinov z mytológie,
potešia nás výtvory ľudskej fantázie,
prenesieme sa v čase, aby sme nazreli na našu históriu,
ukrývajúcu v sebe nádych tajomna,
a nezabudneme ani na náš súčasný reálny svet
a pozrieme sa naň očami ľudí,
ktorí majú pre nás, obyčajných smrteľníkov, nadprirodzené,
pre nich celkom prirodzené schopnosti.
Ba i veda si príde na svoje.

Nata Sabová

UPOZORNENIE! Tento blog rozhodne NIE JE URČENÝ PRE DETI! Keďže história, týkajúca sa tém, o ktorých píšem, často obsahuje aj opisy, ktoré sú až brutálneho charakteru, jeho čítanie odporúčam až osobám starším ako 15 rokov (či dokonca od 18).

Templári a čarodejníctvo

16. května 2012 v 16:03
Vo vtedajšej dobe (a možno i dnes) sa vo všeobecnosti verilo, že sú templári nadaní všetkými možnými čarodejnými silami, najmä schopnosťou povolávať démonov, predpovedať budúcnosť a prekliať nepriateľov. Túto vieru v ľuďoch utvrdili aj priznania, ktoré počas "výsluchov" dostali zo zatknutých templárskych rytierov.

Sidónova lebka
Mnohí rytieri sa pri výsluchu priznali, že uctievali hlavu bez tela, ktorá bola známa ako Sidónova lebka.
Jej pôvod vysvetľuje dobová legenda o templárskom rytierovi, ktorý hlboko miloval maurskú ženu. Ale tá ochorela a zomrela. Rytier, zničený zármutkom, sa s ňou ešte naposledy pomiloval. Keď skončil, prehovoril k nemu divný hlas, ktorý mu povedal, aby si o deväť mesiacov prišiel na to isté miesto po svojho syna. Keď sa v daný čas vrátil, na stehenných kostiach ženiných pozostatkov našiel divnú fúzatú hlavu bez tela, ktorá k nemu prehovorila a povedala mu, že ak ju vezme so sebou, daruje mu múdrosť a množstvo krásnych vecí.
Hlava sa stala rytierovým strážcom a dala mu všetko, čo si len zažiadal. Po určitom čase ju predal rádu a tá templárom zaistila ich úspech.
Taká je hlava z legendy. Tá skutočná vraj mala byť z dreva alebo kovu a členovia rádu ju obtáčali šnúrkami, ktoré potom nosili pri sebe ako talizmany. Takéto obtáčanie bolo vo Svätej zemi bežnou náboženskou praxou. Duchovní sa šnúrkami svojich habitov dotýkali svätých miest, aby do nich prenikla časť ich magickej sily.
Sidónova lebka sa však nikdy nenašla, hoci sa po nej v priebehu procesov pátralo.
Bafomet
Iné správy zase uvádzajú, že templári prevádzali podivné rituály na počesť bytosti menom Bafomet, ktorá mala koziu hlavu a nohy, ale telo a ruky krásnej dievčiny a vztýčený penis chlapa. Do pokožky si vtieral tuk z mŕtvych batoliat. Dokonca sa vraj Bafomet sám niektorých rituálov zúčastnil.
Takýto Bafomet je však známy až z oveľa neskoršej doby, ten templársky bol zrejme celkom iného charakteru a so satanizmom nemal nič spoločné.
Ťažko povedať, koľko je skutočne pravdy na uctievaní temných bytostí a čarodejníctve templárov, zaujímavé však je, že keď upaľovali ich veľmajstra Jacquesa de Molay, preklial kráľa Filipa IV. Pekného a pápeža Klementa V. slovami, že sa s nimi stretne do roka a do dňa na Božom súde.
Pápež zomrel o mesiac neskôr a kráľ do konca novembra toho istého roku. Do roku 1328 zomreli aj Filipovi potomkovia, jeho traja synovia a jediný vnuk, a tým sa ukončila celá jeho dynastia, čo presvedčilo ľudí, že Filipov rod je prekliaty.
Tak ako? Pravda či komplot proti templárom, ktorí sa vymykali bežnému náboženskému štandardu a v mnohom mali svoju hlavu? Neboli totiž spokojní s niektorými zaužívanými tradíciami kresťanstva. Napr. sa im nepáčil pôdorys v tvare kríža, ktorý bol používaný pre kresťanské kostoly. Oni dávali prednosť kruhovým chrámom, ktorých steny boli zdobené rezbami podivných tvárí. Takým príkladom je templársky kostol v londýnskom City. Okrem toho na svoje rituály navrhli aj nový tvar kresťanského kríža. Odpoveď si vytvorte sami.
Ďalšie súvisiace články s touto témou nájdete v rubrike...
 

Encyklopédia súčasných slovenských autorov