Vitajte na mojom blogu!

na ktorom vás budem sprevádzať svetom záhad a nadprirodzena.
Navštívime spolu hrdinov z mytológie,
potešia nás výtvory ľudskej fantázie,
prenesieme sa v čase, aby sme nazreli na našu históriu,
ukrývajúcu v sebe nádych tajomna,
a nezabudneme ani na náš súčasný reálny svet
a pozrieme sa naň očami ľudí,
ktorí majú pre nás, obyčajných smrteľníkov, nadprirodzené,
pre nich celkom prirodzené schopnosti.
Ba i veda si príde na svoje.

Nata Sabová

UPOZORNENIE! Tento blog rozhodne NIE JE URČENÝ PRE DETI! Keďže história, týkajúca sa tém, o ktorých píšem, často obsahuje aj opisy, ktoré sú až brutálneho charakteru, jeho čítanie odporúčam až osobám starším ako 15 rokov (či dokonca od 18).

Čarodejnice zo Salema - 1692

12. července 2012 v 20:26
Jeden z najznámejších procesov s čarodejnicami v Novom Anglicku (presnejšie v dnešnom štáte Massachusetts v USA) sa začal naoko nevinným stretnutím deväť až dvadsaťročných dievčat, ktoré počúvali tajomné strašidelné príbehy reverendovej otrokyne Tituby, pochádzajúcej z Karibiku.


Reverendova 9-ročná dcéra Elizabeth Parrisová a jej 11-ročná sesternica Abigail Williamsová sa natoľko rozrušili, že dostali záchvat plaču a kŕče, a Elizabeth dokonca odhodila Bibliu do kúta izby. Nebolo to po prvý raz, čo tieto dve vzdorovité a tvrdohlavé dievčatá na seba takýmto spôsobom pritiahli pozornosť. Ale tentoraz malo ich správanie nedozierne následky, ktoré sú v histórii známe ako "procesy so salemskými bosorkami". Ich hystéria sa totiž preniesla aj na ostatných desať dievčat a lekár, Dr. William Griggs, ktorý ich vyšetroval, usúdil, že sú posadnuté.
Začalo sa pátranie po tom, kto dievčatá posadol, kto "ich trýzni", a odzneli mená prvých podozrivých. Najskôr to boli ľudia, ktorí žili na okraji spoločnosti, ako napr. žobráčka Sarah Goodová, ktorá fajčila fajku, tretíkrát vydatá mrzáčka Sarah Osbornová, Martha Coreyová, ktorá porodila nemanželského miešanca, a samotná otrokyňa Tituba, ktorá prvá začala hovoriť o tom, že sa prízraky obyvateľov mesta pokúšajú získať dievčatá pre diabla (no bolo je to treba?).
Bola to práve žobráčka Sarah Goodová, ktorá sa stala prvou obeťou teatrálneho vystúpenia "posadnutých" dievčat. Zbytočne popierala, že by mala akékoľvek spojenie s diablom a venovala sa čarodejníctvu a čiernej mágii. A už vôbec by neubližovala deťom. Dievčatá, ktoré údajne na diaľku týrala, predviedli na súde ďalšie "záchvaty". Začali kričať od bolesti a sťažovať sa, že ich jej duch pichá, hryzie a ochromuje. Sudca im uveril.
A tak nastala reťazová reakcia. Dievčatá menovali stále ďalších a ďalších ľudí, pridali sa k nim aj iní, a aj samotní obvinení udávali mená svojich "komplicov", len aby sa sami zachránili. V tej dobe totiž v Novom Anglicku priznanie znamenalo milosť. Tí, čo boli napokon popravení, neboli odsúdení preto, že boli "bosoráci a bosorky", ale preto, že to popierali. Dievčatám sa už neobjavovali "záchvaty" pri tých, čo sa priznali, a naopak sa dostavovali pred každým, kto sa priznať odmietol.
Napokon dievčatám nestačil ani Salem a expandovali aj do vedľajších obcí: Andovera, Boston, Gloucester... Ale keďže nepoznali mená obyvateľov, zmenili taktiku. Podozriví sa museli postaviť do radu a dievčatá pred nimi upadali do svojich "záchvatov". Potom tí, po ktorých dotyku "kŕče" zázračne pominuli, boli označení za čarodejníkov. Keď po štyridsiatich zatykačoch odmietol sudca Andovery, Dudley Bradstreet, podpísať ďalšie, bol sám obvinený z čarodejníctva a deviatich vrážd. Našťastie sa mu podarilo ujsť. Jeho brat bol obvinený tiež, že huckal svojho psa na dievčatá. On sa síce z toho napokon dostal, ale chudáka psa obesili ako bosoráka.
V Bostone dievčatá išli po kapitánovi Johnovi Aldenovi, slávnom bojovníkovi proti Indiánom, no na súde sa pomýlili a namiesto neho označili iného muža. Stačilo však, aby svoj "omyl" napravili ďalším malým divadielkom a John Alden bol obvinený z predaja pušného prachu a streliva Indiánom, obcovania s Indiánkami a plodenia indiánskych detí. Po 15 týždňoch väzenia sa mu podarilo ujsť.
V meste Gloucester, ktoré si vyžiadalo "služby" dievčat v októbri, našli už len štyri bosorky. Panika z bosoráctva sa pomaly utišovala. Cestou do Ipswichu "dostali dievčatá kŕče" pri pohľade na jednu starenu, no obyvatelia ich ignorovali, a tým sa celá obava z bosoráctva skončila úplne.
Konečná štatistika:
Obvinených ľudí bolo dohromady 150, z toho 31 sa dostalo až pred súd: 6 mužov a 25 žien. 19 boli popravení obesením, 2 ženy zomreli v žalári (Sarah Osbornová a Ann Fosterová), 1 muž bol utýraný na smrť (Giles Corey), 1 žene sa podarilo z väzenia utiecť (Mary Bradburyovej), 2 ženy vyhlásili, že sú tehotné, čo sa podarilo ich popravu oddialiť na tak dlho, že dostali milosť (Elizabeth Proctorová a Abigail Hobbsová), otrokyňa Tituba bola uväznená na neurčitý čas a 5 ďalších odsúdených sa napokon k čarodejníctvu priznalo a dostali milosť.
Také boli následky predvádzania sa rozmaznaných a pubertálnych dievčat, túžiacich po pozornosti, a hlúposti a strachu ľudí, ktorých do svojho divadla zatiahli. Každý, kto totiž prejavil len trochu zdravého rozumu alebo popieral, že by bolo na vznesených obvinenia čo i len zrnko pravdy, bol vyhlásený za komplica a obvinení z čarodejníctva tiež.
(V Saleme, neďaleko cintorína The Old Burying Point, stojí dodnes Dom bosoriek ako súčasť pamätníka obetiam súdnych procesov s bosorkami z roku 1692. Na chodníku sú nápisy s menami obetí.)
Spomeňme osudy aspoň niektorých obetí salemských procesov a dôvody, kvôli ktorým boli obvinené:
Sarah Goodová - úplne prvá trpiteľka, jedna z 19 popravených, ktorá bola obvinená 29. februára 1692. Previnila sa jedine tým, že bola žobráčka a ako žena fajčila fajku (už spomínaná vyššie). Obvinili ju z toho, že údajne "trýznila, bodala ihlami, sužovala hladom a smädom" tri z dievčat, 17-ročnú Elizabeth Hubbardovú, neter miestneho lekára Dr. Williama Griggsa, Ann Putnamovú a Sarah Bibberovú
Giles Corey - 80-ročný starec. Thomas Putnam a jeho dcéra Ann ho obvinili z toho, že čarodejnice, ktoré ubližovali Ann, sa vyhrážali, že ju pred Gilesom Coreym umučia na smrť. Annin otec tiež prisahal, že mu akýsi duch vo vlajúcej plachte povedal, že ho Giles Corey umučil na smrť a že uzavrel zmluvu s diablom.
Corey tieto obvinenia popieral, a tak ho podrobili "peine forte et dure" (trestu tvrdej a trýznenej bolesti), a to tak, že ho vyvliekli na pole pri Salemskom žalári a na nahé telo mu naložili ťažké závažia. Starec vydržal toto mučenie, ktoré bolo mimochodom v tom čase už zakázané, dva dni, kým zomrel, pričom sa stále odmietal priznať.
John Proctor - majiteľ hostinca, bol jeden z tých, ktorí hneď v úvode uvažovali nad podivným správaním dievčat rozumne. Keď totiž 20-ročná Mary Warrenová, ktorá preňho a jeho ženu pracovala, dostala svoj "záchvat", pohrozil jej, že ju zmláti, a "záchvat" hneď ustal. Bohužiaľ, sa jeho zdravému rozumu nedostalo ocenenie. Aj on bol obvinený (Elizabeth Boothovou) z čarodejníctva, odsúdený za "pochybovačný postoj k bosoráctvu", a napokon popravený.
Elizabeth Proctorová, jeho manželka, bola zase obvinená Annou Putnamovou. Zachránila sa len vďaka svojmu tehotenstvu, či už skutočnému, alebo predstieranému (podľa zákona nesmelo byť nenarodené dieťa popravené za zločiny svojej matky).
Keď sa John a Elizabeth Proctorovci dostali do väzenia, ich slúžka Mary Warrnerová sa nechcela dať prinútiť, aby proti nim svedčila. Dostala sa do veľmi ťažkej situácie, keď sa musela sama postarať o ich päť detí bez prostriedkov, lebo ich majetok zhabal miestny šerif. Prosila svoje priateľky (Ann Putnamovú, Mersy Lewisovú, Mary Walcottovú a Abigail Williamsovú), aby jej pomohli obvinenia voči jej zamestnávateľom stiahnuť, ale oni aj ju označili za čarodejnicu. Nepomohla ani výpoveď Sarah Ingersollovej (spomínaná aj pri Georgeovi Jacobsovi, st. nižšie), ktorá uviedla, že sa jej jedno z dievčat priznalo, že klamalo, že ju Elizabeth Proctorová vo svojom hostinci sužovala a že sa tam v skutočnosti nič nestalo. No dievča potom uviedlo, že to Sarah povedalo "len zo žartu". 52 susedov podpísalo petíciu o nevine Proctorovcov, a nič. Ich úbohá slúžka Mary Warrnerová napokon nevydržala nátlak a po troch týždňoch odolávania i ona priznala, že jej duch Johna Proctora ublížil a že podpísala zmluvu s diablom.
Georg Burrooughs - bývalý salemský reverend, jediný kňaz-"bosorák", bol obvinený Annou Putnamovou a Mercy Lewisovou. Do konfliktu so Salemom sa dostal už niekoľko rokov predtým, keď mu nevyplatili plat a v roku 1683 opustil osadu. Zároveň mal ostrú výmenu názorov s Anniným otcom Johnom Putnamom. Ten sa postaral aj o to, aby sa reverend musel vrátiť do Salema, kde ho postavili pred súd za čarodejníctvo.
Ann svedčila, že ju reverend škrtil a mučil a nútil ju podpísať zmluvu s diablom. Neskôr ho obvinila aj zo zavraždenia jeho prvej i druhej manželky. Mercy Lewisová, ktorú reverend priviedol do domu Putnamovcov ako najdúcha, zase tvrdila, že jej reverend za podpísanie zmluvy s diablom ukázal a ponúkal "všetky kráľovstvá sveta", ale ak ju nepodpíše a bude proti nemu svedčiť, uvidí na vlastné oči jeho dve mŕtve manželky.
Reverend údajne naliehal aj na ďalšie z dievčat, Abigail Hobbsovú, aby podpísala zmluvu s diablom. Vraj k nej prišiel a priniesol jej voskové bábiky, ale nebol len zjavením, lebo sa jej skutočne dotkol. Chybičkou jej výpovede bolo, že v tom čase, keď sa to malo stať, bola Abigail vo väzení a reverend od nej 80 míľ vzdialený v Maine. Súdu však táto chybička "dokázala ujsť".
Našli sa aj ďalší ochotní svedkovia. Napríklad Benjamin Hurchinson, ktorý svedčil, že bol pri Abigail Williamsovej, keď videla reverendovho ducha. Keď na miesto, kde údajne stál, hodil vidly, dievča dostalo "záchvat". Rýchlo sa však spamätalo, pretože, ako tvrdila ona, natrhol len jeho plášť, čo počula na vlastné uši. O chvíľu neskôr reverendovho ducha zočila v hostinci v podobe sivej mačky, ktorú opäť videla len ona. Keď Benjamin šľahol po "mačke" svoj kord, dievča sa v kŕčoch zosunulo na zem. Zaujímavé, ako sa príbeh o trhaní plášťa zhodoval so svedectvom iného dievčaťa (Mary Walcottovej) pri inom procese, ktoré tiež počulo trhanie plášťa ducha bosorky Bridget Bishopovej, keď ho jej brat udrel.
Svedkovia sa vyjadrovali i o neobyčajnej reverendovej sile (pritom len počas štúdia na Harvarde športoval) a dievčatá tvrdili, že ich hrýzol (stopy na ich telách sa "skutočne" zhodovali s odtlačkami jeho zubov).
Reverend tvrdil: "Neexistujú ani nikdy neexistovali bosorky či bosoráci, ktorí by uzavretím zmluvy so Satanom ho mohli poslať, aby trýznil iných ľudí na diaľku." No odmietanie existencie bosoráctva sa samo osebe považovalo za dôkaz, že je on sám bosorák.
Na popravisko ho postavili 19. augusta 1692 spolu s ďalšími štyrmi odsúdenými (Georgom Jacobsom, st., Marthou Carrierovou, Johnom Willardom a Johnom Proctorom). Keď bezchybne odriekal otčenáš, čo sa považovalo za dôkaz neviny, lebo čarodejníci to nedokázali, diváci začali pochybovať o jeho vine. No miestny prenasledovateľ Cotton Mathers ich presvedčil, že sú to len diablove intrigy, a reverenda obesili spolu s ostatnými.
Rebecca Nursová - ďalšia obvinená Annou Putnamovou, ktorá patrila k 19 popraveným, hoci mala už vtedy 71 rokov a bola pripútaná na lôžko. Aj 36-ročná Sarah Bibberová, ktorá svedčila proti 10 ľuďom, opierajúc sa o výpovede dievčat, tvrdila, že "videla ducha Rebeccy Nursovej, ako veľmi trýznivo bodaním mučil a trápil telá Mary Walcottovej, Mery Lewisovej a Abigail Williamsovej, až sa takmer zadusili". Vykrikovala v súdnej sieni, že Rebecca bodla aj ju, hoci Rebeccina dcéra prisahala, že videla, ako sa Sarah špendlíkom pichla sama. No jej nikto neveril. Proti Rebecce z osobnej pomsty svedčila aj vdova Sarah Holtová, pretože jej manžel zomrel po tom, ako ho Rebecca zbila, keď sa jeho prasatá zatúlali na jej pole.
Spolu s Rebecou Nursovou Anna Putnamová obvinila aj jej dve sestry, Martu Estyovú, ktorú tiež odsúdili a obesili, a Sarah Cloycovú, ktorá sa priznala a omilostili ju.
George Jacobs, st. - ďalší z obvinených a popravených. Keď jeho slúžka, 20-ročná Sarah Churchillová, odmietla proti nemu svedčiť, ostatné dievčatá sa hneď obrátili proti nej a obvinili aj ju z bosoráctva. Preto svoj názor zmenila, no potom mala výčitky svedomia a vyliala si svoje srdce pred Sarah Ingersollovou, slobodnou dcérou miestneho diakona a vlastníka miestnej krčmy. Tá chcela vystúpiť ako svedok, no ignorovali ju. Zato Sarah Bibberovú (svedkyňa aj pri Rebecce Nursovej vyššie) neignorovali a jej nepravdivé výpovede do úvahy zobrali.
John Willard - bol salemský zástupca šerifa, ktorý vykonal prvé zatýkania. Dovolil si poznamenať, že nie obvinení, ale dievčatá, ktoré mali na svedomí tento "hon na bosorky" by mali odvisnúť. Veľmi rýchlo si uvedomil svoju chybu a zmizol z mesta. No po desiatich dňoch ho chytili a aj jeho obvinili z čarodejníctva. Svedčilo proti nemu šesť dievčat a aj matka jednej z nich (Ann Putnamovej). Použili proti nemu dohromady sedem obžalovaní, čo bolo najviac zo všetkých. Súdili ho 2. augusta a už 19. augusta 1692 bol obesený.

Dievčatá, ktoré majú to všetko na svedomí (hoci nielen ony):
Elizabeth Parrisová - reverendova 9-ročná dcéra
Abigail Williamsová - jej 11-ročná sesternica, ktoré začali celú túto hystériu. Abigail sa potom objavovala na mnohých procesoch.
Elizabeth Hubbardovú - 17-ročná neter miestneho lekára Dr. Williama Griggsa
Ann Putnamovú - dcéra Johna Putnama, jedna z hlavných žalobkýň. Ann obvinila z čarodejníctva najviac ľudí zo všetkých dievčat. O 14 rokov neskôr priznala, že ju vraj Satan nahovoril, aby vyslovila krivé obvinenia, no skôr to boli jej rodičia, ktorí svojimi obvineniami takisto nešetrili.
Mary Walcottová - druhá z hlavných žalobkýň, ktorá má toho tiež dosť na svedomí
Sarah Bibberová
Elizabeth Boothová
Mary Warrenová - 20-ročná slúžka Johna a Elizabeth Proctorovcov, ktorá sama bola obvinená z čarodejníctva a zachránila sa tým, že svedčila proti svojím zamestnávateľom
Mersy Lewisová, ktorú reverend priviedol do domu Putnamovcov ako najdúcha a potom proti nemu svedčila
Abigail Hobbsová - sama bola odsúdená a zachránila sa len vďaka vyhláseniu tehotenstva, podobne ako Elizabeth Proctorová
Sarah Churchillová - 20-ročná slúžka George Jacobsa, st., rovnako osočená z bosoráctva a kvôli vlastnej záchrane donútená svedčiť proti svojmu zamestnávateľovi
Spolu ich bolo 12, no na meno tej dvanástej som nikde nenarazila.
A nedá mi zvlášť nespomenúť samozvaného prenasledovateľa bosoriek Cottona Mathersa, ktorý má na svedomí ešte väčšie rozdúchavanie ohňa.
Svoj názor na ne si už môžete vytvoriť sami. No ja sa za ich duše rozhodne modliť nebudem.
Ďalšie súvisiace články s touto témou nájdete v rubrike...

 

Encyklopédia súčasných slovenských autorov