Vitajte na mojom blogu!

na ktorom vás budem sprevádzať svetom záhad a nadprirodzena.
Navštívime spolu hrdinov z mytológie,
potešia nás výtvory ľudskej fantázie,
prenesieme sa v čase, aby sme nazreli na našu históriu,
ukrývajúcu v sebe nádych tajomna,
a nezabudneme ani na náš súčasný reálny svet
a pozrieme sa naň očami ľudí,
ktorí majú pre nás, obyčajných smrteľníkov, nadprirodzené,
pre nich celkom prirodzené schopnosti.
Ba i veda si príde na svoje.

Nata Sabová

UPOZORNENIE! Tento blog rozhodne NIE JE URČENÝ PRE DETI! Keďže história, týkajúca sa tém, o ktorých píšem, často obsahuje aj opisy, ktoré sú až brutálneho charakteru, jeho čítanie odporúčam až osobám starším ako 15 rokov (či dokonca od 18).

Matthew Hopkins - hlavný lovec čarodejníc

7. ledna 2013 v 9:25
Inkvizítori, lovci čarodejníc, prenasledovatelia bosoriek... za týmito pomenovaniami sa skrývajú muži, ktorí majú na svedomí mnohé obvinenia z čarodejníctva, ktoré viedli k súdeniu, mučeniu a v nespočítateľne prípadoch aj k odsúdeniu na smrť obesením alebo upálením prevažne nevinných obetí.
Hádam v každej krajine je aspoň jeden, ktorý bol výnimočnejší než ostatní (bohužiaľ, v negatívnom zmysle slova). Za všetkých spomeniem Matthewa Hopkinsa, hlavného lovca čarodejníc v Anglicku, ktorého vo filme Witchfinger General z roku 1968 stvárnil Vincent Price.

Matthew Hopkins sa narodil ako syn puritánskeho pastora v Suffolku, Jamesa Hopkinsa. Pracoval ako právnik v meste Ipswichi a potom v Manningtree v Essexe. V roku 1647 publikoval v Londýne svoju knihu Odhalenie čarodejníctva.
Matthew Hopkins začal kariéru lovca v roku 1644 počas svojho pobytu v meste Manningtree, kde zistil, že asi sedem-osem osôb z toho mesta a ďalší ľudia z iných okolitých miest usporadúvajú v blízkosti jeho domu tajné stretnutia, na ktorých prinášajú obety diablovi. Jednu z tých osôb počul rečniť k svojim škriatkom a vyzývať ich, aby išli k ďalšej čarodejnici, ktorú potom ihneď na to zadržali.
Hopkinsovou prvou obeťou bola jednooká bosorka Elizabeth Clarková, ktorej matku už dávno predtým obesili ako čarodejnicu. Elizabeth zatvorili do väzenia, vyzliekli donaha a zistili, že má tri bradavky, čo počestné ženy nemajú. Protiprávne ju mučili tak, že jej tri dni odopierali jedlo a spánok. Na štvrtú noc sa priznala, že je čarodejnica a že (podľa zápisu M.Hopkinsa) telesne obcovala s diablom šesť alebo sedem rokov a že sa jej zjavoval tri-štyrikrát do týždňa pri posteli a líhal s ňou a spali spolu polovicu noci, mal podobu gentlemana s vyšívanou stuhou a vysoký bol ako riadny muž. A povedal jej: "Bessie, musím s tebou ležať." Nikdy ho neodmietla.
Elizabeth mala údajne 5 škriatkov - biele mačiatko Holt, tchora Newesa, čierneho králika Sack-and-Sugar, kokeršpaniela Jarmaru a dlhonohého chrta s hlavou ako vôl, širokými očami a dlhým chvostom Vinegar Toma. Osem ľudí prisahalo, že ich videlo.
Chúďa Elizabeth pri mučení udala ďalších 5 žien, ktoré sa priznali s obcovania so škriatkami a diablovými služobníkmi, ktorí sa volali Elemanzer, Pyewacket (Túlavý kamarát), Peck in the Crown (Kôstka v korune) a Grizzel Greedigut (Ufňukaný nenažranec). Celkovo sa do toho zaplietlo 32 ľudí.
Súd sa začal 29. júla 1645 v meste Chelmsforde. Obesili 29 ľudí.
Po tomto procese sa Hopkins sám vyhlásil za hlavného lovca čarodejníc s poverením od parlamentu na zbavenie krajiny bosoriek. Aby zvládol nápor narastajúcich žiadostí, pribral si k sebe pomocníkov: Johna Stearneho, ktorý bol známy pichaním šidla do tela, Mary "Dobrotivú" Philipsovú, ktorá sa špecializovala na zisťovanie čertových znamienok, Edwarda Parsleya a Frances Millsovú. Za vyčistenie mesta od čarodejníc si účtoval až 25 libier (pre porovnanie, priemerná mesačná mzda bola vtedy iba 6 pencí). Takto spolu zarobili takmer 1000 libier.
Hopkinsonove obete boli najbezbrannejší členovia spoločnosti; nemajetní, starí a vetchí ľudia, ktorí boli neobľúbení a na ktorých sa ostatní sťažovali. Časté boli najmä staré ženy, ktoré mali domácich miláčikov. Ale bol to aj kňaz, ktorý nebol veľmi obľúbený, a tak dedinčania proti jeho obvineniu z čarodejníctva a následnému obeseniu neprotestovali. Vypomáhal si tzv. čertovým zoznamom, ktorý vraj obsahoval mená všetkých čarodejníc v krajine.
Aby zakryl fyzické dôkazy o nezákonnom mučení, používal metódy, ktoré nezanechávali zjavné stopy. Ponižoval obete vyzlečením donaha a týraním hladom a nedostatkom spánku, čo bol veľmi silný spôsob mučenia. Priväzoval obete s prekríženými nohami na stôl alebo stolček a nechal ich osamote aj 24 hodín, čo spôsobovalo obetiam veľké bolesti. Alebo nútil obete chodiť nahé a bosé po studenej dlažbe. Keď sa zrútili, začal s vypočúvaním, pričom sa za priznanie považovalo aj nepatrné kývnutie hlavou alebo zachrčanie. Ďalšou metódou bolo pichanie do tela s úmyslom nájsť čertove znamienka. Hopkinsovi pomocníci na to používali ostré špendlíky, ihly a bodce. On sám používal nôž so zasúvacou čepeľou, aby bolo isté, že znamienko po pichnutí nebude krvácať.
Najčastejšími priznaniami, ku ktorým Hopkins svoje obete donútil, boli: podpísanie zmluvy s diablom, urieknutie ľudí alebo dobytka končiace smrťou, privolanie choroby, zmrzačenie a zábavy s duchmi alebo škriatkami, ktorí obvykle vystupovali ako domáci miláčikovia.
Jednou z jeho najobľúbenejších metód dokázania čarodejníctva bola "skúška vodou" - obete zviazané tak, že mali prekrížené ruky pripútané o palce na nohách, hodili do vody. Ak vyplávali, boli vinné, ak nevyplávali, boli nevinné. "Vinní" vyplávali vraj preto, lebo keď čarodejnica odmietla svätenú vodu krstu, tak aj voda odmietla ju. Táto metóda sa používala už od r. 1612, ale Hopkins z nej urobil verejné predstavenie. Ale o tom, či obeť vypláva hore, alebo nie, v skutočnosti rozhodovali muži držiaci povrazy, ktorí mali "zabrániť" tomu, aby sa obeť utopila.
Hopkinsonova krutosť a nenásytnosť nemala konca. Do konca roku 1645 zatvorili jeho zásluhou takmer 200 ľudí. Ale kvôli nezákonným metódam, ktoré používal, naňho boli neustále podávané udania, ktoré začali priťahovať pozornosť úradov a napokon sa ukázalo, že jeho poverenie od parlamentu nebolo ničím podložené. Na základe toho mu pozastavili možnosť vykonávať "skúšky vodou", čo však nezabránilo tomu, aby medzitým bolo obesených 18 ľudí a po krátkej prestávke ďalších 50. Do 26. júla 1646 dal obesiť 20 čarodejníc v Norfolku, a odišiel aj do Yarmouthu a iných miest, kde sa už ani nevie, koľkí jeho pričinením zomreli.
Na verejnosti sa začali šíriť pochybnosti, ktoré vzrástli po uverejnení knihy Vybraté prípady týkajúce sa čarodejníc a čarodejníctva, napísanej duchovným Johnom Gaulem. Odsúdil v nej Hopkinsa za jeho nezákonné metódy. Hopkin sa síce snažil otočiť obvinenie proti Gaulemu, ale to sa mu nepodarilo. Gaule si na svoju stranu získal aj širokú verejnosť a Hopkins bol nútený stiahnuť sa úplne.
Čo sa s ním napokon stalo, nie je jednoznačné. Podľa jednej správy sa sám zaplietol do čarodejníctva, ale podarilo sa mu ujsť. Podľa druhej odvisol na šibenici. A podľa tretej, ktorá sa objavila v knihe Potvrdenie a odhalenie čarodejníctva vydanej v r. 1848, ktorej autorom bol John Stearne, skonal ticho po dlhej chorobe z vyčerpania a je pochovaný vedľa svojho panstva v Mistley. Ale keďže bol Stearne jeho posluhovač, ktovie, nakoľko sa dá tomuto tvrdeniu veriť.
Procesy s čarodejnicami v Anglicku pokračovali i po Hopkinsovej smrti (nech už bola akýmkoľvek spôsobom) až do roku 1684, keď bola v Exeteri popravená posledná čarodejnica Elice Mollardová. Bolo to 8 rokov pred udalosťami v Saleme. Celkovo zomrelo v Anglicku asi 3000 obetí, ako aj v Amerike.
Zdá sa vám to veľa? Nuž vedzte, že Anglicko a Nové Anglicko (alias dnešná severná časť východného pobrežia USA) boli oproti Škótsku a ostatným európskym krajinám ešte mierne. Jednak, že čarodejnice neupaľovali zaživa (boli odsudzované na smrť obesením, trest upaľovaním sa udeľoval len za zradu), a jednak, že mučenie bolo nezákonné (napriek praktikám Hopkinsa), a preto sa k čarodejníctvu nepriznávalo toľko ľudí, ako v ostatných európskych krajinách, kde bolo povolené a kde v plameňoch zaživa bolo upálených viac ako stotisíc nešťastníkov.
Ďalšie súvisiace články s touto témou nájdete v rubrike...
 

Encyklopédia súčasných slovenských autorov